Chcel by som sa podeliť s týmto článkom s ostatnými ľuďmi a napísať tak svoje zážitky v oblasti mobilnej komunikácie. Tak začnem asi takto. Začiatkom nového tisícročia sa na Slovensku začalo rapídne stúpať počet ľudí vlastniaci mobilný telefón. Ja som v tomto období ešte nevlastnil mobilný telefón a už v tom období viac ako polovica mojich spolužiakov zo strednej vlastnili telefón. Dal som si ultimátum, že aj ja si kúpim telefón najneskôr v poslednom ročníku na strednej škole. Aj sa mi to splnilo, aj keď neskoro, t.j. 3 mesiace pred maturitami., ale predsa. Bolo to roku 2003. Už som len riešil, ktorého operátora si vyberiem. Vtedy som tak dlho čakal, lebo bol tender na tretieho operátora a myslel som si, že ak by sa dostal na trh, tak by som si vybral práve toho nováčika. No keďže tender bol neúspešný, tak som mal len dve možnosti - oranžový alebo modrý. To bola prvá vec, ktorú som riešil, lebo polovica ľudí bola buď v Orangei alebo v Euroteli. Moji známi boli prevažne v Orangei, tak som sa nakoniec rozhodol pre najväčšieho operátora na Slovensku. Dal som si ako ostatní mladí ľudia - predplatenú službu Prima. Oproti Eurotelu mal o pol haliera lacnejší hovor do ostatných sietí + balíčky výhodných hovorov a sms do vlastnej siete (profily Prima Variant), ale ináč sa ceny rovnali ako vajce k vajcu. Človek vtedy na výber nemal. Ale vždy som našiel dôvod, prečo bol Orange lepší ako Eurotel a to oprávnene. Asi o rok neskôr po kúpe môjho prvého teleónu som bol v Čadci a narazil som na akciu od Eurotelu: "Easy na skúšku". Akcia spočívala v tom, že som sa musel prihlásiť do nejakej skupiny a dať mu hlas. Potom som dostal SIM kartu. Po týždni boli výsledky a tá najsilnejšia skupina dostala kredit 100 SK, teda aj ja. Tak som vlastnil už aj modrého. Bolo mi to na obtiaž mať aj druhú SIM kartu, na druhej strane to bolo výhodné v tom, že som ušetril, keď som volal z "modrého do modrého" a z "oranžového do oranžového", aj keď to bolo o ničom, lebo som mal jeden mobil a tam som si každú chvíľu musel prehadzovať SIM karty. Keďže som už bol po škole a už som aj pracoval, tak som začal rozmýšľať na paušál. Možnosti nebolo veľa a aj v paušáloch boli programy u oboch operátorov takmer na jedno kopyto. Ale ešte sa vrátim k tej mojej prvej karte, teda tej oranžovej. Pretože už veľa ľudí malo kontakt na moje najpoužívanejšie číslo, tak to už nebolo dobré, lebo k tomuto číslu sa dostali aj takí, ktorí mi prezváňali a ja som tak nevedel, kto mi volá. Rozhodol, že si zmením číslo a tak som aj urobil. Kúpil som si druhú Prima kartu a bol svätý pokoj. Mesiac potom ako som si zmenil číslo sa koncom roku 2004 začala Vianočná akcia oboch mobilných operátorov a to už som sa rozhodol jednoznačne prejsť z Primy na paušál. Vtedy obaja konkurenti ponúkli akciu, ktorá sa už asi nezopakuje a to volanie do bezvedomia do vlastnej siete na celý rok alebo megabalík služieb po celý rok. Bolo to vtedy jednoducho super. Prvé číslo som si tak hodil do peňaženky a sem-tam som si ho dobíjal, aby mi číslo neprepadlo. Neviem prečo som to robil, ale povedal som si, že v budúcnosti sa mi to možno zíde. Medzičasom sa z druhej (modrej) SIM karty stala karta ružová, lebo Eurotel sa zmenil na T-Mobile a bolo jednoznačne vidieť, že keď bude modrý, tak ako značka nevydrží. Vtedy Orange rástol rýchlejšie ako než jeho starší konkurent a bol navyše globálny a tak sa rozhodol aj Eurotel stať globálnym. Po 1,5 ročnom viazanosti (mal som skrátenú viazanosť, lebo som používal službu Orange World a to nepretržite) som ako zákazník bol tak spokojný, že som sa rozhodol si zmluvu predĺžiť, i keď už vtedy také akcie ako bezvedomie, Orange neponúkal. V tom období sa opätovne spustil (už do tretíkrát) pre mňa očakávaný tender na tretieho operátora, v ktorom víťazne vyhrala firma Telefónica O2. V zime 2006 spustil kampaň O2 Jednotka, ktorá sľubovala 2 SK za minútu do vlastnej siete. Ja som sa rozhodol mať aj tretiu resp. už štvrtú aktívnu SIM kartu. Svoju prevádzku O2 spustil 2.2. 2007. Kartu som však používal málo, lebo vtedy som mal ako primárnu kartu Orange na paušál. Nastalo však obdobie, že sa mi to už neoplatilo mať, lebo som na kratší čas odišiel za hranice, no do konca viazanosti mi ostávali 3 mesiace a tak som to musel dotiahnuť do konca. A tu začal nastávať zlom, kedy ma Orange začal vytáčať, keď som už nechcel viac používať paušál. Na toto druhé číslo som tak bol zvyknutý, že som si ho chcel ponechať aj na predplatenku a bol som si vedomí, že budem musieť za prechod zaplatiť nejakých 500 Sk(z toho by som mal 300 Sk kredit). Tu nastal problém, že ja som mal 3G SIM kartu a na prechod na Primu bolo treba mať 2G SIM kartu a zato si pýtali 400 Sk ako poplatok za výmenu SIM karty, začo ma na poslednú chvíľu takmer neupozornili. Tak by som dal spolu 900 SK, čo bolo podľa mňa nemysliteľné za prechod z paušálu na Primu toľko platiť. Od takejto firmy sa mi to už zdalo ako nenažranosť a v tomto období už ceny volaní a poplatkov začali byť nižšie. Tak mi po troch rokoch číslo zaniklo, tak som si vytiahol z peňaženku prvé číslo, ktoré som kedysi používal. Bol som si vedomí, že už nemôžem toľko volať ako kedysi, ale už som nemusel byť viazaný. V tomto období som už vlastnil dva mobilné telefóny. Na jednom som mal Orange a na druhom O2. Tretiu SIM kartu od T-Mobilu (Eurotelu) som mal v peňaženke a už vtedy som sa rozhodol, že to predám, lebo sa to už cenovo neoplatilo a EASY bol najdrahší. Pomaly, ale isto aj Orange som začal menej používať, lebo predplatenka na O2 bola lacnejšia a najväčší zlom nastal v jeseni 2008, keď ponúkli prevratný program O2 Fér. Hovory sa jednotne spojili na 4 Sk a SMS za 2 Sk a to do všetkých sietí. Ja ako zákazník profilu O2 Jednotky mi hovory do O2 ostali naďalej za 2 SK za minútu a to bolo jednoznačne jasné, že sa mi oplatí už len O2 používať. Bol som rád, že sa vďaka O2 ľady pohli a títo dvaja duopolisti začali hýbať cenami nadol. Žiaľ, v predpatených službách nejak zaspali a doteraz stagnujú. Po toľkých rokoch sa neodvážili dať ceny nadol, že už pomaly, ale isto budú PRIMA a EASY odsúdení na zánik, pokiaľ s 10 rokov s existujúcimi cenami nič neurobia. Tieto predplatenky však používajú ľudia starší ako 60 rokov a nezaujímajú sa tak o prehľad cien v predplatených službách ako mladšia generácia a je teda jasné, že to títo duopolisti využijú, pokiaľ sa bude dať. Ja som už bol rozhodnutý, že svoje takmer 7 ročné číslo nechám zdochnúť, lebo sa mi to už neoplatilo živiť, aj keď som to mal kvôli sestre a matke, ktoré majú nekonečné hovory od Orangeu a tak mi na toto číslo volali. Nedávno mi však prišla SMS-ka, že ak si prenesiem číslo do O2, tak tam budem mať profil O2 Jednotku a dajú mi 16,60 € behom piatich mesiacov ako kompenzáciu za náklady za prenos čísla. Rozmýšľal som nad touto ponukou vyše mesiaca a rozhodol som sa to využiť. Pri prenose čísla sa mi z Orangeu snažili ponúkať tie ich výhodnejšie paušály, ale ja som im na rovinu povedal, že nechcem mať paušál, na ktorý by som bol viazaný. Ináč nerobili žiadny problém. Od O2 sa mi páči to, že berú všetkých zákazníkov, ktorí využívajú ich služby rovnocenne bez ohľadu nato, či je zákazníkom predplatených služieb alebo paušálu. Ja som to pocítil viackrát, ale najviac ma prekvapilo to, že pri prenose čísla, mi povedali, že ako verný zákazník O2 pri prechode čísla na fakturovanú službu nemusím platiť aktivačnú zálohu 20 €, čo ma prekvapilo. Zaplatil som len 1 cent za SIM kartu. Osobne ma to prekvapilo, lebo som rátal s tým, že musím dať nejakú zálohu, ktorú mi až po roku vrátia, ale toto som nečakal a bol som len rád. Napriek tomu, že som používal iné tri telefónne čísla, ten prvý mi ostal doteraz a bude opäť naplno využitý. Tak by som dal koniec prvej etapy "života" tejto SIM karty a jeho nový život v O2. Len dúfam, že vydrží čo najdlhšie. Good luck my first card. :-)
