Prečo si (ne)kúpiť tablet

Od vydania prvého tabletu na svete ubehli už 3 roky. Historicky prvý tablet na tlačovke predstavil roku 2010  zosnulý Steve Jobs (vtedajší šéf firmy Apple). Dali mu originálny názov iPad. Od vydania tohoto produktu sa roztrhlo vrece a začali aj konkurenčné firmy ako Samsung, Asus, Acer vyrábať svoje vlastné tablety. Zo začiatku by človek povedal, že načo by mu vlastne taký tablet bol? Na prvý pohľad vyzerá tablet ako veľký dotykový smartfón. Zo svojej skúsenosti som v predajniach  len tak skúšal a kladol som si otázku, či to má  význam vlastniť nejaký tablet. Pokiaľ človek často cestuje a má práve pri sebe notebook, ktorý využíva hlavne na surfovanie po internete, čítanie dokumentov (e-knihy, e-časopisy), pozeranie filmov, po prípade sa chce niečo zahrať, tak nosiť so sebou 13-15" notebook môže byť dakedy záťažou a práve tablet môže byť pri takýchto potrebách pre užívateľa priam stvorený. Pretože prvý iPad zaznamenal veľký úspech, tak z roka na rok začala firma Apple ako aj konkurencia vyrábať lepšie a lepšie modely. Dnes situácia vyzerá tak, že predaj tabletov vo svete rastie rýchlejšie ako predaj notebookov a desktopov. Dnešné iPady už majú Retina displej (viac ako Full HD), konkurencia už tiež začína vyrábať displeje s vysokým rozlíšením (Full HD), majú 2 alebo 4 jadrové procesory, čoraz väčšie vnútorné pamäte na ukladanie dát a iné vylepšenia. To je dôvod prečo si ľudia zaobstarajú práve tablet. Niektorí už hovoria o post-PC ére, čo znamená, že tablety a tabletofóny úplne nahradia počítače. Pri kúpe najlepších kúskov tabletov sú cenovo rovnaké alebo vyššie ako notebooky a desktopy, čo u laických zákazníkov môže vyvolať dojem, že keď si kúpia takýto drahý, po prípade aj lacný tablet, tak im to nahradí notebook alebo stolový počítač. No po čase môžu prísť nato, že to tak nie je. A je to pravda. Pri tablete človek nemôže písať napríklad dokumenty na úrovni ako vo Worde, robiť tabuľky ako v Excely, napaľovať CD,DVD,BRD média; robiť pokročilé editovanie fotiek, videa, hrať nadupané špičkové 3D hry a iné široké možnosti, ktoré sú vykonateľné len na počítači. Tablet sa stal len akýmsi "módnym doplnkom", aby ľudia držali krok s dobou a firmy mali na čom zarábať. Okrem toho majú operačne systémy (iOS, Android, Windows RT), ktoré sú diametrálne odlišné od tých systémov, ktoré sú na počítačoch. Tablet je určený predovšetkým na zábavu, ktorú som tu spomenul. Ale jeden plus čo má oproti notebookov navrch je čítanie elektronických kníh a dokumentov. Je to určite pohodlnejšie čítanie ako na notebookoch a desktopoch. Aj nosenie na cestách je určite tablet na tom lepšie. Preto si každý pri kúpe musí zvážiť, načo ten tablet bude využívať a či je mu vôbec potrebné ho mať. Tablet ako taký nie je zlý, ale dávať zato 500-600€ je moc za taký kúsok, všakže??

A zase ten Windows a zase sa možno história zopakuje...

U Microsoftu sa stalo zvykom vydávať nové verzie Windows každé 3 roky. Pretože v sekcií softvéru na mojom blogu som vždy písal len o Windows, neodpustím si opäť písať o tomto systéme :-)  Od vydania Windows 7 už ubehli 3 roky a má najväčší podiel v používaní operačných systémov. Za ním je v poradí Windows XP, potom neúspešná Windows Vista, v poslednej rade z dielne Microsoftu- Windows 8 a iné OS (Mac OS od firmy Apple a  linuxové distribucie-Ubuntu, Debian, Mandriva...). Podľa poradovníka by sa dalo povedať, že taký 12 rokov starý Windows XP, ktorý je už síce druhý v poradí po sedmičke, ale stále je používaný, kde má podiel slušných 39% (no môže to už byť aj menej). Takýto úspech sa dá čakať aj u Windows 7, aspoň čo sa týka z dlhodobého používania. Prečo u sedmičky, prečo nie u osmičky? Od Microsoftu sme boli už v minulosti zvyknutí, že každý ich druhý systém bol slabší. No najväčší nepodarok bol u Windows Vista (2007). Podrobnosti rozoberať nebudem, lebo raz som to už písal na mojom blogu . Z "Wow" sa stala riadne prasknutá bublina. Počas dvoch rokoch od vydania sa snažili páni z Microsoftu urobiť propagáciu, že Vista sa stala len nepochopeným systémom a preto veľa užívateľov a firiem váhalo prejsť z XP. No nakoniec museli uznať, že toto im moc nevyšlo a roku 2009 na svetlo sveta vyšiel Windows 7. Od vydania tejto verzie začal úspech rásť rýchlejšie a stále doteraz rastie. Prešli ďalšie tri roky a na konci roku 2012 vyšiel na trh Windows 8, ale už s iným rozdielom. Pretože dnešná doba je doba smartfónov a najnovšie aj tabletov, tak nový Windows bol aj tak robený. Teda dotykové ovládanie (pozn. tá možnosť je aj u sedmičky), ale aj normálne nedotykové (mám na mysli samozrejme desktopové počítače). Systém je robený tak, aby bezproblémovo fungoval aj na staršie počítače (čo aj prekvapivo funguje, no bolo úplne zrušené Aero prostredie, čo sú ľudovo povedané priesvitné alebo sklenené okná). Vydaním tohoto systému  sa zároveň začala aj nová éra Microsoftu a jej ďalšie smerovanie spoločnosti do budúcna. Nech ich úmysel je akýkoľvek dobrý, zase ich systém zrejme až taký dobrý u užívateľov nie je. Prostredie je dlaždicové, tzv. štýl Metro, ktoré nie každému vyhovuje a tým je spojená aj druhá rana a to je, že tlačidlo ŠTART z ľavého okraja úplne vyhodili, čo už sa stalo pre užívateľov veľkým problémom, pretože dlhé roky cez to magické tlačidlo vypínali počítač, ovládali a nastavovali systém vo svoj obraz. ŠTART sa dá vrátiť nainštalovaním aplikácie z tretích strán, no nie je to ono a nemusí dobre fungovať. A ako to vidím ja zo svojej skúsenosti to ovládanie bez tlačidla štart? Osobne som nemal problém sa naučiť klávesovými skratkami ovládať prepínanie prostredia Metro a klasickou pracovnou plochou alebo vypínanie. Na jednej strane mi to aj zjednodušilo ovládanie notebooku a zlepšilo prácu s e-mailami a sociálnymi sieťami, no na druhej strane mi nefungovali niektoré súčasti na mojom zariadení, aj napriek tomu, že som ovládače nato mal. No najväčšia chyba, čo osobne považujem je to, že mi nefungovala prepínateľnosť grafiky (medzi integrovanou a samostatnou grafickou kartou). A navyše hráčov musím sklamať, že nie všetky nové hry musia ísť na Windows 8. Ja som to v praxi ešte neskúšal, ale niektorí moji kamaráti mi to potvrdili a keď k tomu navyše nefunguje prepínanie dvoch grafík, tak na pohodlné hranie môžete zabudnúť. Ručne-stručne, systém nie je nič pre desktopové PC, na dotykové ovládanie skôr áno, ale ako štatistika predajnosti tabletov ukazuje, najviac sa predávajú tablety iPad od Applu a zariadenia so systémom Android. Microsoftu nepomohla ani kampaň dočasných akcií, kde  užívatelia lacno mohli prejsť na najnovší systém a vyzerá to tak, ako by sa tá história opäť opakovala ako u Windows Vista. Pretože je to krátka doba, čo vyšiel Windows 8, nemôžeme ihneď robiť z toho unáhlené závery. Už nejaký ten piatok sa hovorí o projekte Windows Blue, čo má byť akási ročná aktualizácia systému na vyššiu verziu (niečo ako má systém Linux-Ubuntu), čo môže mať v budúcnosti pre spoločnosť svetlú budúcnosť. Súčasťou tohoto projektu má byť údajne zahrnutý aj Windows 8. No nateraz len dúfať, že v najbližšom vydaní opravného balíka (Service Pack) sa nejaké tie nedostatky z Windows 8 odstránia. Nechceme snáď ľutovať, že sme vyhodili tých pár € zbytočne.

Môj blog bude mať čoskoro 5 rokov

Dnešným článkom sa budem venovať tomu, čo nie každý jednotlivec si môže uvedomiť a niektorí si to ani nemusia alebo vôbec neuvedomujú, čo v ľudskom živote 5 rokov znamená. Pre niekoho tých 5 rokov nič neznamená, no vo svete informačných a mobilných technológií je to veľa.    Ja si už uvedomujem, že už to bude čoskoro päť rokov, odkedy som sa rozhodol si založiť vlastný blog, kde by som svojimi myšlienkami písomne vyjadril to, čo ma baví, o čo sa zaujímam alebo čo myslím o danej problematike. Skoro po dvoch rokoch od posledného príspevku som bol takmer neaktívny a moji známi, ktorým som dal adresu na môj blog mi hovorili, že by som mal častejšie aktualizovať svoju stránku novými príspevkami. Za ten čas svojej neaktivity som mal príležitosť začať čítať vhodnú literatúru, ktorou by som sa možno tri roky dozadu smial, ale práve rozhodnutím začať čítať niečo také vo voľnom čase sa niečo predsa len vo mne reštartovalo. A prvé som ma napadlo bolo to, že začnem opäť písať články, ktorú bude zaujímať určitú skupinu ľudí. Doteraz som písal články, ktoré som robil zo zábavy. Dnes, keď si prečítam to, čo som písal päť rokov dozadu, tak mávam pocity, že teraz sa z toho smejem alebo sa hanbím zato, čo som písal. Zopár príspevkom som aj musel zmazať, pretože čitatelia mi písali do komentárov to, že robím skôr reklamu ako úvahu v danej problematike a dnes si uvedomujem, že mali pravdu. Preto sa budem snažiť odteraz písať kvalitný obsah, ktorý bude zaujímať nielen odborníkov, ale aj laikov, ktorí majú vo svete IT myš-maš, ale chcú sa naučiť alebo počuť názor niekoho, kto sa o to zaujíma. Na začiatku som spomínal, že čo vlastne 5 rokov znamená v ľudskom živote a čo znamená vo svete IT. V dobe keď som písal svoje prvé články, tak vtedy už vyše rok existoval Windows Vista, ktorý sa však stal "nepochopeným" systémom a svoj väčšinový podiel užívateľov počítačov si stále udržiaval starší brat XP, populárnym kancelárskym balíkom bol Office 2007, vo svete mobilných telefónoch čoraz viacej ľudí začalo používať smartfóny a jednotkou medzi operačných systémov bol Symbian, ktorý však začínal byť na ústupe a na trh sa začali prebíjať dva mladé operačné systémy - Android od Googlu a iOS od spoločnosti Apple. A keď sme u Applu, tak jeho telefón iPhone3G sa na Slovensku stal ošiaľom a chcel ho mať každý Vo svete internetu začal byť čoraz populárnejší Facebook, ktorý sa stal súčasťou našich životov. Ceny internetov u nás už začali byť priaznivé a čoraz viacej užívateľov sa pripájalo cez sieť technológiou DSL.  Taký bol rok 2008. A dnes??? Do počítačov nám chcú páni z Microsoftu dať Windows 8, nedávno vyšla nová verzia kancelárskeho balíka Office 2013, viac ako polovica ľudí planéty má telefóny so systémom - jednotkou medzi nich je Android, novým hitom sú tablety, ktoré sú skôr štýlovým doplnkom ako plnohodnotnou náhradou počítačov a notebookov. Všetky tieto hračky prechádzajú v súčasnosti na vysoké rozlíšenie FullHD. Tých vecí vo svete IT je predsa len viac, no to by som mal extra veľký článok. Ja sa budem snažiť písať také príspevky, ktoré zaujímajú nielen mňa, ale aj vás.

Facebook - fenomén "so skrytou hrozbou?"

Mark Zuckerberg - muž, ktorý dokázal vytvoriť takú sociálnu sieť ako nikto nikdy pred ním. Pred facebookom existovali pomerne už známe sociálne siete ako Myspace, LinkedIn a u nás na Slovensku známy komunitný portál Pokec od firmy Azet. Pokec už existuje takmer 11 resp. 14 rokov. Za tú dobu si získal vyše 600 tisíc používateľov prevažne mladšej generácie vo veku 12-26 rokov. V "predfacebookej" ére bol Pokec jednotkou medzi  na Slovensku a doteraz je, pokiaľ nepočítam Facebook. Otázkou je, prečo Facebook dokázal poraziť náš Pokec? V čase, keď Facebook uzrel svetlo sveta 4. februára 2004 na novom kontinente, presne v USA, ešte nikto nevedel, čo o pár rokov tento fenomén narobí. V časoch, keď som nemal doma nemal ešte internet, tak som sa na wape prostredníctvom služby Orange World zaregistroval na Pokeci. V našich končinách to bol práve Pokec, ktorý bol fenoménom číslo jeden. Mal však a doteraz má určité obmedzenia, ktoré mnohým vadia. Sú to hlavne vkladanie profilových fotiek, ktoré musí administrátor schváliť, či fotka osoby neobsahuje nevhodné alebo až nemravné znaky na fotke. Na pokec som častejšie začal navštevovať od roku 2006, keď som si na vtedajšiu dobu zriadil svoj prvý internet, ktorý bol aj mobilný a to od Orangeu. No na vtedajšiu dobu som lepší výber pripojenia na internet mať ani nemohol, nakoľko som pracoval a žil prevažne v Bratislave.
27. október 2008 - bol to deň ako každý iný. V práci som si počas siesty zvykol čítať denník SME. Pamätám si, že každý pondelok zvykli dávať články zo sveta IT technológií. V ten deň som sa dozvedel o fenoméne menom Facebook. Prvé čo som si zapamätal bolo ich motto: "Kto nie je na Facebooku, tak akoby ani neexistoval". V ten deň som si po práci sadol k môjmu notebooku a ihneď som sa išiel pozrieť, čo to vlastne je. Ihneď som sa zaregistroval. Prvé, čo ma napadlo bolo nájsť si nejakých známych a to som s prekvapením aj našiel. Hneď som stihol poslať pozvánky známym aj mojim blízkym. V ten deň sa zaregistrovala aj moja sestra. To si pamätám dobre. Bol som nadšený, že koho som tam našiel a bral som to a beriem stále ako výhodu, pretože som vedel o mojich známych a dávno zabudnutých kamarátov a kamarátky ako žijú. Zaregistroval som sa v období, keď FB u nás, ale i vo svete raketovo začal rásť.
Vo Facebooku je vždy nejaké to "ale" - za tie 4 roky od registrácie na FB ubehlo ako voda. Po takej dobe sa FB usadil v mobiloch ako aplikácia, aby ho mal každý poruke. Či bol v normálnych alebo v múdrych telefónoch, proste ho používa skoro každý. Mnoho firiem, médií a osobnosti si vytvorili stránky práve na FB , kde ich priaznivci našli a olajkovali a tým si tak zvýšili kredit pre svoju osobu alebo firmu. Mnohí sa tak vďaka FB zviditeľnili alebo začali na ňom profitovať, čo beriem ako plus. No osobne mi vadilo, že súkromie akosi FB nič nehovorilo a ešte ani dodnes nehovorí. Asi nie každého poteší, že je označený napríklad na fotke, ktorú by nemali vidieť určité osoby. Po prvých kritikách sa FB aj podľa toho menil, no aj urobil veľký prešľap, ktorý by neurobil ani teenager. V čase upgradovana FB na timeline sa zobrazili vecí, na ktoré by sme ako každý iný najradšej zabudli. Asi každý z nás niečo buď napísal na nástenke alebo uverejnil nejakú fotku, za ktorú sme sa neskôr hanbili. Aj keď sa predtým už tá ochrana súkromia zlepšila, toto bol prešľap. Aj keď sa po čase FB zmenil a stále sa mení, stále mi vadí to, že táto sociálna sieť stále psychologicky nabáda ľudí, čo najviac zverejniť alebo napísať niečo o sebe. Zvykne to robiť, keď sa pridá nejaká funkcia alebo novinka. Na pozore by sa mali mať tí, ktorí sa rozhodujú sa zaregistrovať sa. Tam je to najkritickejšie. Tých mínusov je viacej, ale rozpisovať to nebudem. Vo svojom blogu som sa snažil napísať len to, čo si myslím o tomto "fenoméne", ktorý hýbe vo svete internetu. Je na každom, aby si zvážil, čo napíše alebo zverejní na internete. Ja osobne moc nepíšem na nástenke nič, čo nemusí vedieť každý, aj keď som bol v minulosti kritizovaný niektorými kamarátkami či kamarátmi, že som sa nepochválil niečim, o čom by mali vedieť. Ide o to, že keď sa chcem pochváliť, radšej sa stretnem osobne ako virtuálne. A tak by to malo aj zostať.