Aký bude projekt Windows Blue?

Pred nedávnom som tu napísal článok o Windows 8, kde som vyjadril svoje pocity na tento najnovší operačný systém z dielne Microsoft. Vydaním tejto verzie spustil Microsoft novú éru, ktorá nezačala bohvieako ružovo. Trhový podiel Windows 8 rastie pomalšie ako predpokladali. Užívatelia mu najviac vytýkajú prostredie Metro, ktoré je pre mnohých neprijateľné a to hlavne pre majiteľov desktopov a notebookov a s tým spojené absencia tlačidla štart, na ktorí boli mnohí z nás po dlhé desaťročia zvyknutí. Spoločnosť argumentoval túto zmenu tým, že tlačidlo bolo zbytočné a nahradili ho Metrom, pre ktoré mnoho ľudí nenašlo pochopenie. Ďalšia vec, ktorú nemali na Windows 8 urobiť je vylúčenie prostredia Aero, teda priesvitnosť okien, ktoré symbolizovali modernosť systému, i keď na druhej strane zaberal viacej pamätí RAM. Ale to až také nie je podstatné, pretože kto ho nechcel, proste si ho vypol. Tých chýb je viac, no tieto najviac uvedené sú tŕňom v očiach užívateľov. Aj vedenie si už uvedomuje, že ak chcú prilákať firmy a užívateľov na nový systém, tak "vnucovaním alebo donútením" to asi nepôjde. Pretože Microsoft vydaním osmičky spustili novú éru, tak tým spustili aj nové smerovanie svojich produktov. Už nejaký piatok sa spomína projekt Blue. Musím podotknúť, že ide len pracovný názov. Ide o akýsi upgrade, ktorý používa napríklad spoločnosť Apple vo svojom operačnom systéme Mac OS alebo Ubuntu z linuxovej distribúcie, ktorí vydávajú rozsiahle upgrady na vyššiu verziu a to raz za pol roka alebo za rok a vyššie. U Microsoftu to bude raz ročne. Doteraz sme boli zvyknutí na vydávanie Service packov, ktoré mali všetky staršie Windowsy až do sedmičky verzie. Teraz to už bude po novom tak, že z Windows 8 sa po rozsiahlom upgrade stane Windows 8.1. A čo môžeme od tohto projektu očakávať? Uvidíme. Z uniknutej verzie sa píše, že prechod na Windows 8.1 sa má vrátiť toľko spomínané tlačidlo štart, pre majiteľov desktopov a notebookov (teda zariadenie s klávesnicami, nie dotykové zariadenia a tablety) sa po spustení systému zobrazí klasické prostredie Windowsu, na ktorí boli vždy zvyknutí a nie prostredie Metro. Ďalej by mala byť možnosť zmenšiť si dlaždice v prostredí Metro. Je to výhodné pre tých užívateľov, ktorí vlastnia monitory s nižším rozlíšením ako 1366x768. Tých zmien bude určite viac a všetko sa dozvieme až v júni, kedy má byť konferencia, kde budú predstavené všetky detaily. No výsledok, či to bude lepšie uvidíme až vtedy ako budú mať užívatelia Windows 8.1 na svojich zariadeniach a aké budú ich prvé dojmy po prechode na vyššiu verziu. Určite, že tento krok od Microsoftu môže byť lepšia cesta oproti tomu, čo spravili v minulosti, potom čo vydali Windows Vistu s veľkými nedostatkami a videli, že tento systém nemá budúcnosť a narýchlo museli vyvíjať Windows 7. Bolo by hriech urobiť znovu chybu a narýchlo vyvíjať Windows 9, keď to môže ísť aj ináč. Je čo zlepšovať na Windows 8 a do ďalšieho roku môže získať mnoho spokojných užívateľov....tak nechajme sa prekvapiť.

Prečo si (ne)kúpiť tablet

Od vydania prvého tabletu na svete ubehli už 3 roky. Historicky prvý tablet na tlačovke predstavil roku 2010  zosnulý Steve Jobs (vtedajší šéf firmy Apple). Dali mu originálny názov iPad. Od vydania tohoto produktu sa roztrhlo vrece a začali aj konkurenčné firmy ako Samsung, Asus, Acer vyrábať svoje vlastné tablety. Zo začiatku by človek povedal, že načo by mu vlastne taký tablet bol? Na prvý pohľad vyzerá tablet ako veľký dotykový smartfón. Zo svojej skúsenosti som v predajniach  len tak skúšal a kladol som si otázku, či to má  význam vlastniť nejaký tablet. Pokiaľ človek často cestuje a má práve pri sebe notebook, ktorý využíva hlavne na surfovanie po internete, čítanie dokumentov (e-knihy, e-časopisy), pozeranie filmov, po prípade sa chce niečo zahrať, tak nosiť so sebou 13-15" notebook môže byť dakedy záťažou a práve tablet môže byť pri takýchto potrebách pre užívateľa priam stvorený. Pretože prvý iPad zaznamenal veľký úspech, tak z roka na rok začala firma Apple ako aj konkurencia vyrábať lepšie a lepšie modely. Dnes situácia vyzerá tak, že predaj tabletov vo svete rastie rýchlejšie ako predaj notebookov a desktopov. Dnešné iPady už majú Retina displej (viac ako Full HD), konkurencia už tiež začína vyrábať displeje s vysokým rozlíšením (Full HD), majú 2 alebo 4 jadrové procesory, čoraz väčšie vnútorné pamäte na ukladanie dát a iné vylepšenia. To je dôvod prečo si ľudia zaobstarajú práve tablet. Niektorí už hovoria o post-PC ére, čo znamená, že tablety a tabletofóny úplne nahradia počítače. Pri kúpe najlepších kúskov tabletov sú cenovo rovnaké alebo vyššie ako notebooky a desktopy, čo u laických zákazníkov môže vyvolať dojem, že keď si kúpia takýto drahý, po prípade aj lacný tablet, tak im to nahradí notebook alebo stolový počítač. No po čase môžu prísť nato, že to tak nie je. A je to pravda. Pri tablete človek nemôže písať napríklad dokumenty na úrovni ako vo Worde, robiť tabuľky ako v Excely, napaľovať CD,DVD,BRD média; robiť pokročilé editovanie fotiek, videa, hrať nadupané špičkové 3D hry a iné široké možnosti, ktoré sú vykonateľné len na počítači. Tablet sa stal len akýmsi "módnym doplnkom", aby ľudia držali krok s dobou a firmy mali na čom zarábať. Okrem toho majú operačne systémy (iOS, Android, Windows RT), ktoré sú diametrálne odlišné od tých systémov, ktoré sú na počítačoch. Tablet je určený predovšetkým na zábavu, ktorú som tu spomenul. Ale jeden plus čo má oproti notebookov navrch je čítanie elektronických kníh a dokumentov. Je to určite pohodlnejšie čítanie ako na notebookoch a desktopoch. Aj nosenie na cestách je určite tablet na tom lepšie. Preto si každý pri kúpe musí zvážiť, načo ten tablet bude využívať a či je mu vôbec potrebné ho mať. Tablet ako taký nie je zlý, ale dávať zato 500-600€ je moc za taký kúsok, všakže??

A zase ten Windows a zase sa možno história zopakuje...

U Microsoftu sa stalo zvykom vydávať nové verzie Windows každé 3 roky. Pretože v sekcií softvéru na mojom blogu som vždy písal len o Windows, neodpustím si opäť písať o tomto systéme :-)  Od vydania Windows 7 už ubehli 3 roky a má najväčší podiel v používaní operačných systémov. Za ním je v poradí Windows XP, potom neúspešná Windows Vista, v poslednej rade z dielne Microsoftu- Windows 8 a iné OS (Mac OS od firmy Apple a  linuxové distribucie-Ubuntu, Debian, Mandriva...). Podľa poradovníka by sa dalo povedať, že taký 12 rokov starý Windows XP, ktorý je už síce druhý v poradí po sedmičke, ale stále je používaný, kde má podiel slušných 39% (no môže to už byť aj menej). Takýto úspech sa dá čakať aj u Windows 7, aspoň čo sa týka z dlhodobého používania. Prečo u sedmičky, prečo nie u osmičky? Od Microsoftu sme boli už v minulosti zvyknutí, že každý ich druhý systém bol slabší. No najväčší nepodarok bol u Windows Vista (2007). Podrobnosti rozoberať nebudem, lebo raz som to už písal na mojom blogu . Z "Wow" sa stala riadne prasknutá bublina. Počas dvoch rokoch od vydania sa snažili páni z Microsoftu urobiť propagáciu, že Vista sa stala len nepochopeným systémom a preto veľa užívateľov a firiem váhalo prejsť z XP. No nakoniec museli uznať, že toto im moc nevyšlo a roku 2009 na svetlo sveta vyšiel Windows 7. Od vydania tejto verzie začal úspech rásť rýchlejšie a stále doteraz rastie. Prešli ďalšie tri roky a na konci roku 2012 vyšiel na trh Windows 8, ale už s iným rozdielom. Pretože dnešná doba je doba smartfónov a najnovšie aj tabletov, tak nový Windows bol aj tak robený. Teda dotykové ovládanie (pozn. tá možnosť je aj u sedmičky), ale aj normálne nedotykové (mám na mysli samozrejme desktopové počítače). Systém je robený tak, aby bezproblémovo fungoval aj na staršie počítače (čo aj prekvapivo funguje, no bolo úplne zrušené Aero prostredie, čo sú ľudovo povedané priesvitné alebo sklenené okná). Vydaním tohoto systému  sa zároveň začala aj nová éra Microsoftu a jej ďalšie smerovanie spoločnosti do budúcna. Nech ich úmysel je akýkoľvek dobrý, zase ich systém zrejme až taký dobrý u užívateľov nie je. Prostredie je dlaždicové, tzv. štýl Metro, ktoré nie každému vyhovuje a tým je spojená aj druhá rana a to je, že tlačidlo ŠTART z ľavého okraja úplne vyhodili, čo už sa stalo pre užívateľov veľkým problémom, pretože dlhé roky cez to magické tlačidlo vypínali počítač, ovládali a nastavovali systém vo svoj obraz. ŠTART sa dá vrátiť nainštalovaním aplikácie z tretích strán, no nie je to ono a nemusí dobre fungovať. A ako to vidím ja zo svojej skúsenosti to ovládanie bez tlačidla štart? Osobne som nemal problém sa naučiť klávesovými skratkami ovládať prepínanie prostredia Metro a klasickou pracovnou plochou alebo vypínanie. Na jednej strane mi to aj zjednodušilo ovládanie notebooku a zlepšilo prácu s e-mailami a sociálnymi sieťami, no na druhej strane mi nefungovali niektoré súčasti na mojom zariadení, aj napriek tomu, že som ovládače nato mal. No najväčšia chyba, čo osobne považujem je to, že mi nefungovala prepínateľnosť grafiky (medzi integrovanou a samostatnou grafickou kartou). A navyše hráčov musím sklamať, že nie všetky nové hry musia ísť na Windows 8. Ja som to v praxi ešte neskúšal, ale niektorí moji kamaráti mi to potvrdili a keď k tomu navyše nefunguje prepínanie dvoch grafík, tak na pohodlné hranie môžete zabudnúť. Ručne-stručne, systém nie je nič pre desktopové PC, na dotykové ovládanie skôr áno, ale ako štatistika predajnosti tabletov ukazuje, najviac sa predávajú tablety iPad od Applu a zariadenia so systémom Android. Microsoftu nepomohla ani kampaň dočasných akcií, kde  užívatelia lacno mohli prejsť na najnovší systém a vyzerá to tak, ako by sa tá história opäť opakovala ako u Windows Vista. Pretože je to krátka doba, čo vyšiel Windows 8, nemôžeme ihneď robiť z toho unáhlené závery. Už nejaký ten piatok sa hovorí o projekte Windows Blue, čo má byť akási ročná aktualizácia systému na vyššiu verziu (niečo ako má systém Linux-Ubuntu), čo môže mať v budúcnosti pre spoločnosť svetlú budúcnosť. Súčasťou tohoto projektu má byť údajne zahrnutý aj Windows 8. No nateraz len dúfať, že v najbližšom vydaní opravného balíka (Service Pack) sa nejaké tie nedostatky z Windows 8 odstránia. Nechceme snáď ľutovať, že sme vyhodili tých pár € zbytočne.

Môj blog bude mať čoskoro 5 rokov

Dnešným článkom sa budem venovať tomu, čo nie každý jednotlivec si môže uvedomiť a niektorí si to ani nemusia alebo vôbec neuvedomujú, čo v ľudskom živote 5 rokov znamená. Pre niekoho tých 5 rokov nič neznamená, no vo svete informačných a mobilných technológií je to veľa.    Ja si už uvedomujem, že už to bude čoskoro päť rokov, odkedy som sa rozhodol si založiť vlastný blog, kde by som svojimi myšlienkami písomne vyjadril to, čo ma baví, o čo sa zaujímam alebo čo myslím o danej problematike. Skoro po dvoch rokoch od posledného príspevku som bol takmer neaktívny a moji známi, ktorým som dal adresu na môj blog mi hovorili, že by som mal častejšie aktualizovať svoju stránku novými príspevkami. Za ten čas svojej neaktivity som mal príležitosť začať čítať vhodnú literatúru, ktorou by som sa možno tri roky dozadu smial, ale práve rozhodnutím začať čítať niečo také vo voľnom čase sa niečo predsa len vo mne reštartovalo. A prvé som ma napadlo bolo to, že začnem opäť písať články, ktorú bude zaujímať určitú skupinu ľudí. Doteraz som písal články, ktoré som robil zo zábavy. Dnes, keď si prečítam to, čo som písal päť rokov dozadu, tak mávam pocity, že teraz sa z toho smejem alebo sa hanbím zato, čo som písal. Zopár príspevkom som aj musel zmazať, pretože čitatelia mi písali do komentárov to, že robím skôr reklamu ako úvahu v danej problematike a dnes si uvedomujem, že mali pravdu. Preto sa budem snažiť odteraz písať kvalitný obsah, ktorý bude zaujímať nielen odborníkov, ale aj laikov, ktorí majú vo svete IT myš-maš, ale chcú sa naučiť alebo počuť názor niekoho, kto sa o to zaujíma. Na začiatku som spomínal, že čo vlastne 5 rokov znamená v ľudskom živote a čo znamená vo svete IT. V dobe keď som písal svoje prvé články, tak vtedy už vyše rok existoval Windows Vista, ktorý sa však stal "nepochopeným" systémom a svoj väčšinový podiel užívateľov počítačov si stále udržiaval starší brat XP, populárnym kancelárskym balíkom bol Office 2007, vo svete mobilných telefónoch čoraz viacej ľudí začalo používať smartfóny a jednotkou medzi operačných systémov bol Symbian, ktorý však začínal byť na ústupe a na trh sa začali prebíjať dva mladé operačné systémy - Android od Googlu a iOS od spoločnosti Apple. A keď sme u Applu, tak jeho telefón iPhone3G sa na Slovensku stal ošiaľom a chcel ho mať každý Vo svete internetu začal byť čoraz populárnejší Facebook, ktorý sa stal súčasťou našich životov. Ceny internetov u nás už začali byť priaznivé a čoraz viacej užívateľov sa pripájalo cez sieť technológiou DSL.  Taký bol rok 2008. A dnes??? Do počítačov nám chcú páni z Microsoftu dať Windows 8, nedávno vyšla nová verzia kancelárskeho balíka Office 2013, viac ako polovica ľudí planéty má telefóny so systémom - jednotkou medzi nich je Android, novým hitom sú tablety, ktoré sú skôr štýlovým doplnkom ako plnohodnotnou náhradou počítačov a notebookov. Všetky tieto hračky prechádzajú v súčasnosti na vysoké rozlíšenie FullHD. Tých vecí vo svete IT je predsa len viac, no to by som mal extra veľký článok. Ja sa budem snažiť písať také príspevky, ktoré zaujímajú nielen mňa, ale aj vás.

Facebook - fenomén "so skrytou hrozbou?"

Mark Zuckerberg - muž, ktorý dokázal vytvoriť takú sociálnu sieť ako nikto nikdy pred ním. Pred facebookom existovali pomerne už známe sociálne siete ako Myspace, LinkedIn a u nás na Slovensku známy komunitný portál Pokec od firmy Azet. Pokec už existuje takmer 11 resp. 14 rokov. Za tú dobu si získal vyše 600 tisíc používateľov prevažne mladšej generácie vo veku 12-26 rokov. V "predfacebookej" ére bol Pokec jednotkou medzi  na Slovensku a doteraz je, pokiaľ nepočítam Facebook. Otázkou je, prečo Facebook dokázal poraziť náš Pokec? V čase, keď Facebook uzrel svetlo sveta 4. februára 2004 na novom kontinente, presne v USA, ešte nikto nevedel, čo o pár rokov tento fenomén narobí. V časoch, keď som nemal doma nemal ešte internet, tak som sa na wape prostredníctvom služby Orange World zaregistroval na Pokeci. V našich končinách to bol práve Pokec, ktorý bol fenoménom číslo jeden. Mal však a doteraz má určité obmedzenia, ktoré mnohým vadia. Sú to hlavne vkladanie profilových fotiek, ktoré musí administrátor schváliť, či fotka osoby neobsahuje nevhodné alebo až nemravné znaky na fotke. Na pokec som častejšie začal navštevovať od roku 2006, keď som si na vtedajšiu dobu zriadil svoj prvý internet, ktorý bol aj mobilný a to od Orangeu. No na vtedajšiu dobu som lepší výber pripojenia na internet mať ani nemohol, nakoľko som pracoval a žil prevažne v Bratislave.
27. október 2008 - bol to deň ako každý iný. V práci som si počas siesty zvykol čítať denník SME. Pamätám si, že každý pondelok zvykli dávať články zo sveta IT technológií. V ten deň som sa dozvedel o fenoméne menom Facebook. Prvé čo som si zapamätal bolo ich motto: "Kto nie je na Facebooku, tak akoby ani neexistoval". V ten deň som si po práci sadol k môjmu notebooku a ihneď som sa išiel pozrieť, čo to vlastne je. Ihneď som sa zaregistroval. Prvé, čo ma napadlo bolo nájsť si nejakých známych a to som s prekvapením aj našiel. Hneď som stihol poslať pozvánky známym aj mojim blízkym. V ten deň sa zaregistrovala aj moja sestra. To si pamätám dobre. Bol som nadšený, že koho som tam našiel a bral som to a beriem stále ako výhodu, pretože som vedel o mojich známych a dávno zabudnutých kamarátov a kamarátky ako žijú. Zaregistroval som sa v období, keď FB u nás, ale i vo svete raketovo začal rásť.
Vo Facebooku je vždy nejaké to "ale" - za tie 4 roky od registrácie na FB ubehlo ako voda. Po takej dobe sa FB usadil v mobiloch ako aplikácia, aby ho mal každý poruke. Či bol v normálnych alebo v múdrych telefónoch, proste ho používa skoro každý. Mnoho firiem, médií a osobnosti si vytvorili stránky práve na FB , kde ich priaznivci našli a olajkovali a tým si tak zvýšili kredit pre svoju osobu alebo firmu. Mnohí sa tak vďaka FB zviditeľnili alebo začali na ňom profitovať, čo beriem ako plus. No osobne mi vadilo, že súkromie akosi FB nič nehovorilo a ešte ani dodnes nehovorí. Asi nie každého poteší, že je označený napríklad na fotke, ktorú by nemali vidieť určité osoby. Po prvých kritikách sa FB aj podľa toho menil, no aj urobil veľký prešľap, ktorý by neurobil ani teenager. V čase upgradovana FB na timeline sa zobrazili vecí, na ktoré by sme ako každý iný najradšej zabudli. Asi každý z nás niečo buď napísal na nástenke alebo uverejnil nejakú fotku, za ktorú sme sa neskôr hanbili. Aj keď sa predtým už tá ochrana súkromia zlepšila, toto bol prešľap. Aj keď sa po čase FB zmenil a stále sa mení, stále mi vadí to, že táto sociálna sieť stále psychologicky nabáda ľudí, čo najviac zverejniť alebo napísať niečo o sebe. Zvykne to robiť, keď sa pridá nejaká funkcia alebo novinka. Na pozore by sa mali mať tí, ktorí sa rozhodujú sa zaregistrovať sa. Tam je to najkritickejšie. Tých mínusov je viacej, ale rozpisovať to nebudem. Vo svojom blogu som sa snažil napísať len to, čo si myslím o tomto "fenoméne", ktorý hýbe vo svete internetu. Je na každom, aby si zvážil, čo napíše alebo zverejní na internete. Ja osobne moc nepíšem na nástenke nič, čo nemusí vedieť každý, aj keď som bol v minulosti kritizovaný niektorými kamarátkami či kamarátmi, že som sa nepochválil niečim, o čom by mali vedieť. Ide o to, že keď sa chcem pochváliť, radšej sa stretnem osobne ako virtuálne. A tak by to malo aj zostať.

ICQ quo vadis????

Je to už pár rokov, kedy som sa ako každý iný rozhodol zriadiť si internet. Keďže už teraz internet beriem ako každodenný chlieb, potrebujem ho kvôli informáciám, zábave a spojenie so svetom: tu som jednoznačne siahol po ICQ. Je to najznámejší a najpoužívanejší komunikačný alebo chatovací program na svete. Históriu ICQ dopodrobna rozoberať nebudem, ale jedno je dôležité, že tento komunikačný nástroj už existuje skoro 15 rokov a je doteraz veľmi obľúbený. Počas existencie ICQ od jeho vzniku sa toho značne zmenilo. Osobne pre mňa bol a je najlepší chatovací program. Asi dva roky používania mi vždy svietili online icq ikonky mojich priateľov. No po určitom čase to začalo stagnovať. Pamätám si deň, keď som raz v novinách čítal o fenoméne menom Facebook. Bol rok 2008 a o Facebooku sa písalo ako o najrýchlejšej rastúcej sociálnej sieti na svete. Po mojej registrácie do FB som našiel mnoho ľudí, ktorých som nevidel už roky. A čoraz častejšie som videl vo FB chate viac ľudí online než na ICQ. Vedel som len dve čísla a to, že vtedy mal Facebook cez 300 miliónov užívateľov a ICQ dosahovalo cez 220 miliónov ľudí. Bolo jasné, že ICQ po dvanástich rokoch začal upadať do zabudnutia. Jedinou spásou sa stalo to, že ICQ v novšej verzii prepojil FB kanál do svojej aplikácie. Plus k tomu prepojil aj iné kanály, pokiaľ užívateľ mal aj iné účty ako napr. Gmail, Twitter, Youtube, Delicious, Digg a Flickr. Používanie ICQ sa tak podľa mňa vrátila do starých koľají. Ale čo bude s ním v budúcnosti? Pretože Facebook aj iné sociálne siete sa neustále vyvíjajú, vytláčajú už dnes napríklad e-maily a ľudia sa čoraz častejšie píšu správy a chatujú v sociálnych sietiach. Môže sa stať, že Facebook a tí druhí si vyvinú aj vlastné komunikačné nástroje a tým pádom to môže pre ICQ koniec. Bolo by to škoda, keby sa niečo také nastalo. Dnes si všímam to ako sa cez niektoré e-mailové účty môžem prepojiť na Facebook a nemusím sa tak prihlasovať priamo. To môže urobiť aj Facebook. Snáď si ICQ udrží svojich skalných fanúšikov vrátane mňa a urobí niečo preto, aby bol stále inn. Čo ty nato ICQ????

Môj prvý telefón

Je to už dobrých 7 rokov, čo som si zaobstaral prvý mobilný telefón. A bola to práve Nokia 3310, ktorá na svoju dobu mala veľkú popularitu a udržala si ho až na 5 rokov. Mobil sa začal vyrábať v roku 2000 a pamätám si, že na vtedajšiu dobu to bola proste pecka. Mali ho aj moji spolužiaci zo strednej a viem, že mať práve tento telefón bol hit. Neskôr sa dostal na trh aj jeho mladší brat - Nokia 3300, ktorý obsahoval navyše funkciu wap, ale nikdy nemal takú predajnosť ako 3310. Telefón bol monochromatický a vyznačoval sa lepšou grafikou než jeho konkurenti, ktorí vtedy vyrábali len 2-4 riadkové displeje. Telefón som používal len 9 mesiacov, lebo už vtedy na trh začali prenikať telefóny s farebnými displejmi a pre mňa to ďalší boom vo svete mobilmánie.

Windows 7 v praxi

Je tu október-mesiac, kedy má spoločnosť Microsoft uviesť na trh svoju najnovšiu verziu operačného systému pod názvom Windows 7. Pred jeho oficiálnym vydaním už teraz mali užívatelia možnosť si vyskúšať systém v praxi. Stiahnuť sa dalo alebo ešte dá priamo zo stránky od Microsoftu alebo od rôznych warez alebo torrent stránkach. To od Microsoftu sa dá vyskúšať len na dobu určitú, no ja som siahol od známeho, ktorý si stiahol cracknutú verziu s aktivačným kľúčom, aby som si nemusel robiť starosti dokedy mi to vydrží. Inštalácia trvá približne 30 minút a prakticky sa vzhľad na rozdiel od Visty moc nelíši. Zmeny sú ale určite pociťujúce . Po spustení PC bolo načítanie programov svižnejšie než na Viste. Pri kontrole správcu úlohy bolo vidieť oveľa menšiu záťaž CPU a operačnej pamäte. Pri inštalácií programov sa dá možnosť vypnúť nepríjemná kontrola, ktorá sa dvakrát opýta, či chcete požadovaný software naozaj nainštalovať. Túto kontrolu kritizovali mnohí užívatelia. Pri minimalizovaní programov sa pri pohybe myšou na lište objavia zmenšene okienka, ktoré ukazujú požadovaný program alebo aplikáciu. To je síce aj na Viste, ale tieto okienka sú podľa mňa väčšie a prehľadnejšie. Ďalšou výhodou, ktorá sa mi vo Windows 7 páči je ľahšie zmenenie ikon a pracovnej plochy. Zlepšil sa tu aj skicár, ktorý je novší a prehľadnejší. Ak mám zhrnúť celkový dojem na nový systém, tak musím povedať, že tentoraz sa to pánom z Microsoftu naozaj podarilo. Po Windows XP je to doteraz najlepší operačný systém, ktorý spoločnosť Microsoft vydal.

Ako som ostal verný jednému číslu

Chcel by som sa podeliť s týmto článkom s ostatnými ľuďmi a napísať tak svoje zážitky v oblasti mobilnej komunikácie. Tak začnem asi takto. Začiatkom nového tisícročia sa na Slovensku začalo rapídne stúpať počet ľudí vlastniaci mobilný telefón. Ja som v tomto období ešte nevlastnil mobilný telefón a už v tom období viac ako polovica mojich spolužiakov zo strednej vlastnili telefón. Dal som si ultimátum, že aj ja si kúpim telefón najneskôr v poslednom ročníku na strednej škole. Aj sa mi to splnilo, aj keď neskoro, t.j. 3 mesiace pred maturitami., ale predsa. Bolo to roku 2003. Už som len riešil, ktorého operátora si vyberiem. Vtedy som tak dlho čakal, lebo bol tender na tretieho operátora a myslel som si, že ak by sa dostal na trh, tak by som si vybral práve toho nováčika. No keďže tender bol neúspešný, tak som mal len dve možnosti - oranžový alebo modrý. To bola prvá vec, ktorú som riešil, lebo polovica ľudí bola buď v Orangei alebo v Euroteli. Moji známi boli prevažne v Orangei, tak som sa nakoniec rozhodol pre najväčšieho operátora na Slovensku. Dal som si ako ostatní mladí ľudia - predplatenú službu Prima. Oproti Eurotelu mal o pol haliera lacnejší hovor do ostatných sietí + balíčky výhodných hovorov a sms do vlastnej siete (profily Prima Variant), ale ináč sa ceny rovnali ako vajce k vajcu. Človek vtedy na výber nemal. Ale vždy som našiel dôvod, prečo bol Orange lepší ako Eurotel a to oprávnene. Asi o rok neskôr po kúpe môjho prvého teleónu som bol v Čadci a narazil som na akciu od Eurotelu: "Easy na skúšku". Akcia spočívala v tom, že som sa musel prihlásiť do nejakej skupiny a dať mu hlas. Potom som dostal SIM kartu. Po týždni boli výsledky a tá najsilnejšia skupina dostala kredit 100 SK, teda aj ja. Tak som vlastnil už aj modrého. Bolo mi to na obtiaž mať aj druhú SIM kartu, na druhej strane to bolo výhodné v tom, že som ušetril, keď som volal z "modrého do modrého" a z "oranžového do oranžového", aj keď to bolo o ničom, lebo som mal jeden mobil a tam som si každú chvíľu musel prehadzovať SIM karty. Keďže som už bol po škole a už som aj pracoval, tak som začal rozmýšľať na paušál. Možnosti nebolo veľa a aj v paušáloch boli programy u oboch operátorov takmer na jedno kopyto. Ale ešte sa vrátim k tej mojej prvej karte, teda tej oranžovej. Pretože už veľa ľudí malo kontakt na moje najpoužívanejšie číslo, tak to už nebolo dobré, lebo k tomuto číslu sa dostali aj takí, ktorí mi prezváňali a ja som tak nevedel, kto mi volá. Rozhodol, že si zmením číslo a tak som aj urobil. Kúpil som si druhú Prima kartu a bol svätý pokoj. Mesiac potom ako som si zmenil číslo sa koncom roku 2004 začala Vianočná akcia oboch mobilných operátorov a to už som sa rozhodol jednoznačne prejsť z Primy na paušál. Vtedy obaja konkurenti ponúkli akciu, ktorá sa už asi nezopakuje a to volanie do bezvedomia do vlastnej siete na celý rok alebo megabalík služieb po celý rok. Bolo to vtedy jednoducho super. Prvé číslo som si tak hodil do peňaženky a sem-tam som si ho dobíjal, aby mi číslo neprepadlo. Neviem prečo som to robil, ale povedal som si, že v budúcnosti sa mi to možno zíde. Medzičasom sa z druhej (modrej) SIM karty stala karta ružová, lebo Eurotel sa zmenil na T-Mobile a bolo jednoznačne vidieť, že keď bude modrý, tak ako značka nevydrží. Vtedy Orange rástol rýchlejšie ako než jeho starší konkurent a bol navyše globálny a tak sa rozhodol aj Eurotel stať globálnym. Po 1,5 ročnom viazanosti (mal som skrátenú viazanosť, lebo som používal službu Orange World a to nepretržite) som ako zákazník bol tak spokojný, že som sa rozhodol si zmluvu predĺžiť, i keď už vtedy také akcie ako bezvedomie, Orange neponúkal. V tom období sa opätovne spustil (už do tretíkrát) pre mňa očakávaný tender na tretieho operátora, v ktorom víťazne vyhrala firma Telefónica O2. V zime 2006 spustil kampaň O2 Jednotka, ktorá sľubovala 2 SK za minútu do vlastnej siete. Ja som sa rozhodol mať aj tretiu resp. už štvrtú aktívnu SIM kartu. Svoju prevádzku O2 spustil 2.2. 2007. Kartu som však používal málo, lebo vtedy som mal ako primárnu kartu Orange na paušál. Nastalo však obdobie, že sa mi to už neoplatilo mať, lebo som na kratší čas odišiel za hranice, no do konca viazanosti mi ostávali 3 mesiace a tak som to musel dotiahnuť do konca. A tu začal nastávať zlom, kedy ma Orange začal vytáčať, keď som už nechcel viac používať paušál. Na toto druhé číslo som tak bol zvyknutý, že som si ho chcel ponechať aj na predplatenku a bol som si vedomí, že budem musieť za prechod zaplatiť nejakých 500 Sk(z toho by som mal 300 Sk kredit). Tu nastal problém, že ja som mal 3G SIM kartu a na prechod na Primu bolo treba mať 2G SIM kartu a zato si pýtali 400 Sk ako poplatok za výmenu SIM karty, začo ma na poslednú chvíľu takmer neupozornili. Tak by som dal spolu 900 SK, čo bolo podľa mňa nemysliteľné za prechod z paušálu na Primu toľko platiť. Od takejto firmy sa mi to už zdalo ako nenažranosť a v tomto období už ceny volaní a poplatkov začali byť nižšie. Tak mi po troch rokoch číslo zaniklo, tak som si vytiahol z peňaženku prvé číslo, ktoré som kedysi používal. Bol som si vedomí, že už nemôžem toľko volať ako kedysi, ale už som nemusel byť viazaný. V tomto období som už vlastnil dva mobilné telefóny. Na jednom som mal Orange a na druhom O2. Tretiu SIM kartu od T-Mobilu (Eurotelu) som mal v peňaženke a už vtedy som sa rozhodol, že to predám, lebo sa to už cenovo neoplatilo a EASY bol najdrahší. Pomaly, ale isto aj Orange som začal menej používať, lebo predplatenka na O2 bola lacnejšia a najväčší zlom nastal v jeseni 2008, keď ponúkli prevratný program O2 Fér. Hovory sa jednotne spojili na 4 Sk a SMS za 2 Sk a to do všetkých sietí. Ja ako zákazník profilu O2 Jednotky mi hovory do O2 ostali naďalej za 2 SK za minútu a to bolo jednoznačne jasné, že sa mi oplatí už len O2 používať. Bol som rád, že sa vďaka O2 ľady pohli a títo dvaja duopolisti začali hýbať cenami nadol. Žiaľ, v predpatených službách nejak zaspali a doteraz stagnujú. Po toľkých rokoch sa neodvážili dať ceny nadol, že už pomaly, ale isto budú PRIMA a EASY odsúdení na zánik, pokiaľ s 10 rokov s existujúcimi cenami nič neurobia. Tieto predplatenky však používajú ľudia starší ako 60 rokov a nezaujímajú sa tak o prehľad cien v predplatených službách ako mladšia generácia a je teda jasné, že to títo duopolisti využijú, pokiaľ sa bude dať. Ja som už bol rozhodnutý, že svoje takmer 7 ročné číslo nechám zdochnúť, lebo sa mi to už neoplatilo živiť, aj keď som to mal kvôli sestre a matke, ktoré majú nekonečné hovory od Orangeu a tak mi na toto číslo volali. Nedávno mi však prišla SMS-ka, že ak si prenesiem číslo do O2, tak tam budem mať profil O2 Jednotku a dajú mi 16,60 € behom piatich mesiacov ako kompenzáciu za náklady za prenos čísla. Rozmýšľal som nad touto ponukou vyše mesiaca a rozhodol som sa to využiť. Pri prenose čísla sa mi z Orangeu snažili ponúkať tie ich výhodnejšie paušály, ale ja som im na rovinu povedal, že nechcem mať paušál, na ktorý by som bol viazaný. Ináč nerobili žiadny problém. Od O2 sa mi páči to, že berú všetkých zákazníkov, ktorí využívajú ich služby rovnocenne bez ohľadu nato, či je zákazníkom predplatených služieb alebo paušálu. Ja som to pocítil viackrát, ale najviac ma prekvapilo to, že pri prenose čísla, mi povedali, že ako verný zákazník O2 pri prechode čísla na fakturovanú službu nemusím platiť aktivačnú zálohu 20 €, čo ma prekvapilo. Zaplatil som len 1 cent za SIM kartu. Osobne ma to prekvapilo, lebo som rátal s tým, že musím dať nejakú zálohu, ktorú mi až po roku vrátia, ale toto som nečakal a bol som len rád. Napriek tomu, že som používal iné tri telefónne čísla, ten prvý mi ostal doteraz a bude opäť naplno využitý. Tak by som dal koniec prvej etapy "života" tejto SIM karty a jeho nový život v O2. Len dúfam, že vydrží čo najdlhšie. Good luck my first card. :-)

Euro na Slovensku II (čo dal a čo vzal)

Je to už vyše pol roka, čo Slevensko prijalo euro ako spoločnú menu v rámci Európskej únie. Mnoho Slovákov sa obávalo, čo prinesie a čo zoberie. Mnohí sa najviac obávali, že prechodom na novú menu sa bude zdražovať tak ako na Slovinsku, ktoré ako prvý z nových členských štátov únie prijalo euro ako prvú. Nakoniec sa obavy nenapĺnili, ale v niečom aj áno. Ako som si všimol osobne, tak niekde sa tie ceny trocha zdvihli, hlavne v Bratislave, ináč obchodníci dodržiavajú všetko podľa pravidiel, ktorá im bola stanovená pred zavedením eura. Mena prišla v čase, keď mnohé štáty sú postihnuté dopadmi hospodárskej krízy. Na tejto strane je euro akýmsi ochranným štítom pred krízou, výhodné je aj to, že do krajín, kde majú euro už nemusíme chodiť do zmenárne, podnikatelia obchodujúci s krajinami eurozóny už nehrozí kurzové riziko, pretože majú jednotnú menu. To sú len niektoré výhody ktoré ocení nejeden z nás. Na druhej strane však počas tejto nepriaznivej doby našinci začali cestovať na nákupy do susedných krajín, pretože prechodom na euro sa oslabili ich meny a tým pádom sú potraviny, oblečenie, elektronika a automobily lacnejšie ako u nás a to nie je dobré pre našu slovenskú ekonomiku. Ďalším úderom sa stalo to, že stáli turisti z Čiech, Poľska, Maďarska a Ruska tento rok navštívilo napríklad Vysoké Tatry oveľa menej než v roku 2008. Dôvodom sa stalo euro a hlavne to, že ich meny následkom krízy zaznamenali najhlbší prepad voči euru. Na druhej strane sa euro stalo veľkou výhodou pre tých, ktorí nakupujú tovary cez internet a hlavne zo zahraničia, kde sú ceny lacnejšie než na Slovensku. Žiaľ, tieto nákupy ešte veľa Slovákov nevyužíva alebo nevie využiť. Pre tých, ktorí cestujú do USA majú viac dolárov než minulý rok a je to určite len plus pre ľudí. Ja osobne si myslím, že je dobré, že máme takú silnú a stabilnú menu a určite by som sa nevracal ku slovenským korunám, aj keď mi chýbajú a je pravda, že sme mohli ešte počkať na euro trocha neskôr. Už dnes sa špekuluje, že euro sa stane rezervnou menou, pretože americký dolár následkami politiky za posledných 8 rokov, ktorá vyvrcholila až k hospodárskej kríze na celom svete sa tak oslabila, že už dnes je jasné, že ako svetová rezervná mena sa údajne blíži ku koncu. Čo bude potom nie je jasné, ale už dnes je počuť, že dolár nahradí nová mena pod názvom AMERO a mala by nahradiť meny v USA, Kanade a Mexiku. Ale to už som vybočil z témy. Ešte však potrvá nejaký ten čas, aby sme si na euro úplne zvykli. Dôležitý bude tiež rok 2010, kedy duálne zobrazenie v SK,€ zmizne zo všetkých pultoch a bude to len v €. Ako to zažijeme, napíšem článok za 4-5 mesiacov.

Predplatenky našich operátorov

Mnoho zákazníkov, hlavne mladšej vekovej (ale aj najstaršej) kategórie využíva od operátorov predplatené služby. Predplatenky sú zamerané hlavne pre tých, ktorí nepotrebujú využívať paušálne služby alebo nechcú byť viazaní. Každý z nich ponúka niečo cenovo výhodnejšie oproti konkurencie, aby tak dal svojho potencionálneho zákazníka na svoju stranu. A čo ponúkajú???

Orange
Náš najväčší operátor na trhu ponúka ponúka služby s názvom Prima a Orange Click. Prima ponúka základný hovor do Orange siete v slabej prevádzke 0,1627€/min., v silnej prevádzke 0,3153€/min. a do ostatných sietí 0,4649€/min., cena sms-ky je 0,0963€ Tieto ceny sa však držia však od zmeny Globtelu na Orange, t.j. od roku 2002, čo je už pekných 7 rokov. Ale pokiaľ chcete ušetriť, tak je možnosť aktivovať si Prima varianty, kde môžete volať 3x lacnejšie než bez používania týchto profilov, ale až po stiahnutí aktivačného poplatku z kreditu. Potom už máte na 30 dní zvýhodnené hovory a sms. Ďalší profil predplatenky u Orangeu je Orange Click. Je obdobou služby Prima. Je zameraná pre tých, ktorí chcú volať výhodnejšie, posielať sms-ky z internetu a mať prehľad o svojej komunikácii. Základná cena do Orange sietie je tu lacnejšia, ale to až vtedy, pokiaľ známy je tiež v profile Orange Click. Pokiaľ nikoko nemá, tak cena je rovnaká ako u Primy, vrátane hovorov do ostatných sietí. Najväčším zádrhelom je to, že cena platí 24 hodín denne a nie je tu rozdelená v silnej alebo v slabej prevádzky ako je to v Prime. Takže stojí za uváženie, či chce záujemca prejsť na túto službu a či sa mu to oplatí.

T-Mobile
Druhý operátor ponúka službu s názvom Easy. Ceny hovorov nebudem tuna podrobnejšie rozpisovať, pretože sú rovnaké ako u Orangeu až nato, že cena do ostatných sietí je o pár centov vyššia a to 0,481€/min. Tieto ceny platia v základnom profile Easy Team. Pokiaľ by zákazník chcel výhodnejšie hovory, treba prejsť na Easy Nonstop a po celý deň môže mať lacnejšie hovory do všetkých sietí za 0,319€ za minútu. Pokiaľ chce zákazník výhodnejšie posielať sms-ky, stačí si službu aktivovať a po stiahnutí 2,29 € bude 30 dní sms-kovať lacnejšie. Musím podotknúť, že tu sa tiež ceny hovorov a sms nezmenil pekných 7 rokov, čo je dosť neférové voči zákazníkom.

O2
Najmladší a najmenší operátor nedávno uviedol profil s názvom O2 Fér. Hovory tu ponúka za 0,13€/min. a sms-ky za 0,06 €a to do všetkých sietí po celý deň. Pokiaľ zákazník však volá do O2, tak po 3. minúte má hovory zadarmo. Zvýhodnené volania a hovory sú taktiež rovnaké a pre paušálnych zákazníkov. Jasné, prehľadné - to je vizitka od O2.

Záver
Všetci títo operátori okrem základných služieb ponukajú a iné služby. Chcel som podotknúť len základné služby, ktoré zákazníci najviac používajú. Je jasne vidieť, že O2 v týchto službách víťazí. Je mi len záhadou, že prečo najväčší operátori držia 7 rokov staré ceny na týchto predplatenkách a prečo si vyžadujú poplatok za službu Clip 11,62€ + iné poplatky. Dnes je zrejmé, že Prima už nie je Prima a Easy tiež nie je Easy. Sú to zastaralé a mŕtve služby oproti O2, aj keď musím uznať, že aj najmladší operátor donedávna mal nevýhodný profil Narovinu, ale nakoniec si uvedomili, že ak sa chcú získať nejakých zákazníkov, tak musia zmeniť stratégiu a to sa im aj podarilo. Je len na ľudí, ktorú predplatenku sa rozhodnú vybrať, či už kvôli známym, ktorí využívajú toho alebo onoho operátora alebo kvôli cene. To záleží na každého zákazníka

Rapidshare vs. Share-rapid

Rapidshare - tento server určite pozná každý, ktorý priamo z neho sťahuje nejaký ten film, hru, pesničky alebo software pre svoju potrebu. Je to jednoducho server, ktorý má najviac klientov nielen na Slovensku, ale aj v iných častiach sveta. Ja osobne som začal využívať služby pred necelým rokom (v apríli 2008). A bolo prečo. Majiteľom PREMIUM účtov na rozdiel od free zákazníkov ponúkal vtedy 25 GB na sťahovanie na 5 dní, sťahovanie môžete kedykoľvek prerušiť a môžete pokračovať na druhý deň. Za dostatočný počet premium bodov ste si mohli predĺžiť účet o mesiac a hlavne bola prijateľná cena. O pár mesicov neskôr od doby, kedy som začal službu využívať sa server rapídne zlepšoval - limit sa z 25 GB zvýšil na 50 GB na 5 dní, neminuté dáta sa presúvali na ďalší deň, za PREMIUM body ste si už mohli kúpiť ďalšie voľné dáta (za 1 bod som mal 15 MB). To už bola skoro maximálna spokojnosť až na drobnú chybičku, že stalo sa mi, že pri rozbalení nejakého stiahnutého súboru bol nejaký ten 100 MB part chybný a preto bolo treba to znovu stiahnuť, aby sa to rozbalilo celé a fungovalo to tak ako má. No výhody netrvali dlho a čierny deň pre zákazníkov nastal 23. október 2008, keď spoločnosť rapidshare.com urobila zásadné zmeny a to k horšiemu. Pretože nechceli zvyšovať ceny, tak obmedzili sťahovanie dát na 80 GB mesačne. Odôvodnili to tým, že veľa ľudí sťahuje súbory z ich serveru v určitom okamihu, čím je dosť zaťažený a preto aby uspokojili každémho zákazníka urobili preto tieto opatrenia. A komu tých 2,66 GB za deň nestačilo, tak si mohol dokúpiť balíček dát TrafficShare a to 100, 500 a 2500 GB balík, čo aj dosť stojí. Vlastne to "skyto" zdražili. Mnoho zákazníkov to určite nepotešilo, pretože veľa súborov sa nahráva na rapidshare a tých 2,66 GB ste mali stiahnute za 3 hodiny. Aj ja som to musel nejako riešiť. Veď okrem tohto sú známe aj ine filehostingové servery - filefactory, megaupload, czshare, hellshare, rapidsafe, uploded, ulozto a mnoho iných serverov. Prvé dva uvedené servery sú cenovo lacnejšie než rapidshare a za deň sa dá stiahnuť 12 GB dát. Prv som na tieto servery rozmýšľal, že by som si otvoril PREMIUM účet, ale neskôr som si to rozmyslel, pretože nie všade boli na tieto servery nahraté to, čo som chcel. Preto som zisťoval ceny tých českých filehostingových serverov. Cenovo to bolo nevýhodnejšie než na rapidshare. Až na jeden server som narazil náhodou, ktorý sa mi zdal prijateľný.

Share-Rapid - áno, práve tento server sa podľa mňa zdá byť medzi najlepšie české filehostingové servery v našich končinách a určite poslúži ako náhrada za rapidshare. Zo začiatku sa mi tento server nejak moc nepozdával, ale pri podrobnom prehľade cenníka sa mi zdal byť lepší oproti inými českými sťahovacími servermi. Otvorenie účtu prebieha bez problémov, stačí sa len zaregistrovať a po prihlásení sa do účtu treba buď dobiť kredit (max. do 20 GB) alebo aktivovať si neobmedzené sťahovanie na celý deň formou sms. Zaujímavejšie sú balíky dát na väčšie sťahovania a tie sú v rozmedzí od 240 GB do 1400 GB za celkom slušné ceny oproti rapidshare. Tie však treba zaplatiť prevodom na účet alebo cez Paypal. Tento server je teda obdobou Rapidshare a začal fungovať kedysi koncom roku 2007. Najviac sa mi páčia akcie, ktoré dáva tento server viackrát za mesiac. Sú to akcie ako nepríklad - dvojnásobné navýšenie balíku dát , neobmedzené sťahovanie na mesiac alebo dobitie kreditu v stovkách GB za "smiešnu" cenu. Osobne som využil jednu akciu, kde som si cez sms navýšil kredit 200 GB za 1, 328 €, čo je fakt ponuka, ktorá sa neodmieta. Tých lákadiel je naozaj dosť. Pri každom dobíjaní kreditu sa každému klentovi navýšuje tzv. Linden kredit, za ktorý si môžete dobiť ďalšie GB dát. To už je ako zadarmo. Je však potrebné mať nainštalovanú aplykáciu Secondlife (ktorý slúži ako vstup do virtuálneho sveta) a byť zaregistrovaný. Tam sa už s administratórmi treba skontaktovať a požiadať ich o navýšenie kreditu na váš účet. Musíte mať však potrebný počet spomínaných Linden kreditov. Okrem tejto výhody môžete aj investovať do podielov v Secondlife. A čo za to? Pripočíta sa vám 1 podiel akcií v Secondlife a ktomu dostanete 33 GB dát na sťahovanie. To sú výhody share-rapidu. Preto to poslúži v blízkej budúcnosti skutočne ako náhrada za rapidshare. Má však jedno veľké mínus. A to ja fakt, že veľa noviniek sa dáva viacej na rapidhare než na tento český server. Na nové filmy a hry nie je núdza, ale mp3, software a pdf (e-dokumenty, e-knihy, e-časopisy....) tak na tomto servery veľa nenájdete.

A čo na záver? Záleží na každého, kto bude využívať službu jedného alebo druhého servera. Ide o to, kto a čo sťahuje a ktorý server mu je cenou, kvalitou alebo dostupnosťou služieb výhodneší. Mojím cieľom nie je nikoho presviedčať, že tento server, ktorý som v článku popísal je najlepší. Mojím cieľom bolo popísať výhody, skúsenosti a moju spokojnosť služby dole popísaného servera, od ktorého využívam služby. Mnoho zákazníkov sú s krokom Rapidshare sklamaní a preto potrebovali radu. Nato, že takýmto prístupom sa spoločnosť Rapidshare AG zachovala voči väčšine zákazníkom neférovo, je preto vyskúšať inú a lepšiu cestu až dovtedy, kým nenapravia to, čo spôsobili. Možno si to uvedomia až po veľkom odchode klientely.

Koniec slovenskej koruny

Už len pár dní nás delí do zavedenia eura, to znamená, že po šestnástich rokoch sa definitívne rozlúčime s našou slovenskou korunou. Za tú dobu prežila koruna dobré, ale aj zlé časy. Tak sa posunieme trochu do histórie, teda do čias, keď sa rozdelila Československá federatívna republika na dva samostatné štáty.
História
Slovenská koruna vznikla 8. februára 1993 potom, čo Česko predčasne vypovedalo dohodu o menovej únií. Používali sa však ešte staré československé federálne bankovky a mince, ktoré boli okolkované. Začínalo sa kurzom 1 koruna slovenská ku 1 českej korune. Prvá slovenská bankovka vyšla až v auguste 1993 a to 50-korunáčka. Postupne sa začali do obehu dávať v tom istom roku aj ostatné bankovky (20, 100, 200*, 500, 1000, 5000* - korunové bankovky) a mince (10,** 20**, 50 halierové a 1, 2, 5, 10-korunáčky). Stabilita Slovenskej koruny však roku 1997 začala mať veľké problémy, pretože sa začal útok zahraničných devízových špekulantov na českú korunu, to znamenalo, že bol ohrozený pevný kurz. Kvôli menovej kríze v Čechách prinútila tamojšiu centrálnu banku vymeniť pevný kurz za pohyblivý. Slovenská koruna prežívala najväčšiu krízu roku 1998 a to za vlády Vladimíra Mečiara, ktorá robila divoké privatizácie a nezodpovednú hospodársku politiku. Centrálna banka nezvládala pevný kurz a preto ju "hodila" na trh. Koruna ešte nikdy nebola taká slabá voči americkému doláru, či britskej libre, ktoré boli na vtedajšiu dobu najsilnejšími a najstabilnejšími menami. Koruna aj roku 1999 stále klesala, preto sa urobili opatrenia, aby naštartovali éru postupného zhodnocovania. Koruna sa postupne začala posilňovať až po vstupe Slovenska do Európskej únie, preto po tomto dôležitom kroku v novembri 2005 sa vtedajšia vláda (Dzurindova vláda) rozhodla vstúpiť do čakárne na euro, čo znamenalo začiatok zániku slovenskej koruny. Aj po výmene vlády roku 2006 sa súčasný premiér Róbert Ficou prihlásil k Dzurindovmu plánu zaviesť euro. Definitívny koniec koruny sa rozhodlo v máji 2008, keď európski ministri rozhodli, aby sa na Slovensku zaviedlo euro. Po tomto dôležitom kroku slovenská koruna začala lámať rekordy jeden za druhým a behom dvoch mesiacov, keď bol kurz voči euru cca 33 Sk ku 1€ za znížila hodnota euru cca 30, 20 SK ku 1€. Rekord koruna nelámala len k tejto nastávajúcej mene, ale aj voči britskej libre. Hodnota libry z roku 2006, kedy bol kurz 56 Sk ku 1 libre sa na súčasnosť znížila na cca 35 Sk za libru. Po šestnástich rokov sa síce existencia koruny blíži ku koncu, ale končí ako "silný víťaz". Aj napriek súčasnej svetovej hospodárskej kríze, ktorá neobišla ani našu krajinu sa slovenská koruna držala silne a statočne.

* bankovky sa dostali do obehu v roku 1995 ** mince boli platné do 31. 12. 2003

Zdroj: www.sme.sk

Euro na Slovensku

Už len pár dní nás delí do zavedenia eura na Slovensku. Po 16 rokoch sa tak definitívne rozlúčime s našou slovenskou korunou. Ešte pred rokom ako sa začalo spustenie kampane o eure sa mnohí Slováci obávali, že príchodom novej meny bude všetko drahšie, pretože na Slovinku ako prvej postkomunistickej krajine, ktorá prijala euro sa začali niektoré ceny dvíhať o 20% a to hlavne na základné potraviny. Bolo to však len výsledkom vysokej inflácie a celosvetovému zvyšovaniu potravín. Ale koniec koncom sú dnes mnohí Slovinci spokojní, že euro majú a už by sa vôbec nevrátili k starej mene. Je len otázkou ako to po čase budeme brať aj my. Okolo príchodu kolovali a kolujú rôzne mýty, čo sa všetko stane alebo sa môže stať, keď budeme mať euro. Preto vláda a banky spustili informáčnú kampaň o eure, aby sa ľudia pripravili naň a vedeli všetko o novej mene. Pretože tieto posledné dni vrcholia pripravenosti na novú menu, môžem s istotou povedať, že kompetentní si dali záležať a dnes už okolo 78% obyvateľstva vie všetko o eure. Na začiatku bude pre mnohých, hlavne starších ľudí dosť chaotické si zvyknúť na "nové ceny", ktoré budú 30-násobne nižšie ako teraz. Prvé dni po Novom roku dajú určite zabrať obchodníkom, ale aj občanom. Preto si už každý z nás musí vopred urobiť opatrenia, aby sme prechod každý z nás zvládli hladko. Bude zaujímavé sledovať aj prvé roky po zavedení eura na Slovensku. Čo sa týka priemernej mzdy oproti iným krajinám v eurozóne, tak s poľutovaním musím povedať, že budeme na tom momentálne najhoršie. Dnes minimálny zárobok na Slovensku bude okolo 500 €. Dosť si namýšľam? Aspoň ja nie a aj iní mi možno dajú za pravdu. Avšak za pár rokov by mali platy reálne rásť rýchlejšie a mali by sa dostať k priemere 1100 € za mesiac. Pravdu sa však dozvieme až za pár rokov. Kvôli príchodu euru mnohých ľudí počujem hovoriť otázku tohto typu: "Mohli s tým eurom ešte počkať, neviem načo sme sa tak s tým ponáhľali?". Určite im dam čiastočne za pravdu. Keby sme počkali 2 až 3 roky, tak konverzný kurz by bol nižší ako teraz (30,126 Sk za 1€) a mali by sme viac eur, ale na druhej strane by sa mohlo stať, že by sme ten kurz mohli mať oveľa vyšší než máme teraz a kurz by sa mohol vyšplhať aj na 37 Sk za euro. To by sa mohlo stať vtedy, keby sme zaviedli euro v roku 2010. Tak to tvrdia finanční analytici. Avšak na druhej strane bude mať veľa výhod, ktoré už každý z nás poznáme (uľahčenie platobného styku, lepšie porovnávanie cien, stabilná a silná mena a iné veci).

Windows 7 - aký bude nový nástupca Visty?

Pred pár dňami som čítal na svojej obľúbenej stránke článok o nástupcovi Windows Vista. Je to veru tak! Oficiálny názov už teda poznáme a len treba dúfať, čo nové prinesie oproti Viste, ktorý sa dlho očakával a dopadol tak ako dopadol? Dobre si pamätám, keď sa o Viste začalo rozprávať ako o systéme, ktorý má priniesť mnohé vylepšenia oproti XP. Bolo to ešte v roku 2005. Tento dlho očakávaný systém však priniesol také veci, čo mnohí neočakávali. Pre väčšinou majiteľov nových počítačov a notebookov s operačnou pamäťou 1GB na vtedajšiu dobu jednoducho nestačil, lebo Vista sa stala jednoducho žrútom pamätí a ak ste si to chceli rozšíriť, tak aspoň na 3GB, aby ako tak počítač fungoval plynule. Pokiaľ si niekto myslel, že je to len tento problém, tak sa mýlil. Napríklad inštaláciu nejakého programu vám doslova tento Windows skomplikuje. Pokiaľ ste už potvrdili nejakú inštaláciu programu, nečakajte, že to hneď nainštaluje. Nato sa vás to systém ešte predtým spýta, či to naozaj chcete nainštalovať a ak hej, tak ešte nato potrebujete potvrdiť povolenie a až potom sa vám to začne inštalovať. Pre mnohých užívateľov to bolo neprijateľné, aby sa tento systém pýtal na niečo, čo si už potvrdil. Ďalším problémom bolo a ešte je kompatibilita jednotlivých častí hardwaru so systémom. Pokiaľ teda užívateľ nemal ovládač na nejaký hardware, tak si musel počkať na uvoľnenie ovládačov od jednotlivých výrobcov. Sú tam aj iné nedostatky, ktoré sú už menej podstatné, ale jedno len môžem povedať, že tento systém je neúspešný ako "nepochopeným" (ako to uvádzali predstavitelia Microsoftu). Táto situácia sa u Micrsoftu už raz zopakovala a to u verzie Windows Millenium, ktorý mal byť nástupcom Windows 98. Skutočnosť sa ukázala, že ľudia si radšej kúpili Windows 98 - druhé vydanie (Second Edition) ako by sa mali trápiť s novou verziou, ktorá vykázala hrubé nedostatky. Rok po vydaní vyšiel Windows XP. Aspoň ja si to tak pamätám. Prvá beta verzia Windows 7 by mala vyjsť niekedy v prvej polovici roku 2009 v anglickom jazyku a niekedy v druhej polovici by mala byť aj v iných jazykových mutáciách, vrátane slovenčiny a češtiny. Tvorcovia sľubujú výrazné zmeny oproti Viste. "Sedmička" by nemala byť náročná na operačnú pamäť a procesory, to znamená, že zapnutie počítača alebo notebooku sa skráti o 10-15 sekúnd, mala by mať bezproblémovú kompatibilitu s ostatnými súčasťami PC (tlačiarne, skenery, bezdrôtové myši....), nové grafické rozhranie Direct 11 pre najnovšie grafické karty, najnovišia verzia internetového prehliadača Internet Explorer 8 a iné drobné vylepšenia. Otázkou ostáva, či ho ľudia prijímu tak ako pred ôsmimi rokmi Windows XP. Pevne verím, že ľudia od Microsoftu si dajú záležať.

Mladý Indiana Jones

Indiana Jonesa v podaní Harrisona Forda už nemusím nejako popisovať do podrobna. Tento film sa stal akýmsi kultom v oblasti archeológie. Od posledného filmu - Posledná krížová výprava až po nový film - Tajomstvo krištáľovej lebky ubehlo neuveriteľných 19 rokov. Medzitým vznikol seriál o mladom Indianu Jonesovi, ktorý zachytáva jeho dobrodtužstva v mladosti. Stvárnili ho dvaja herci - Corey Carrier a Sean Patrick Flanery, ale aj už dnes zosnulý Rhiver Phoenix, ktorý si ho zahral v prvých 20 minútach v Poslednej krížovej výprave. Correy Carrier si ho zahral ako 10 ročného Indyho a Sean Patrick Flanery ako Indyho vo veku od 16 až 21 ročného. Seriál zachytáva udalosti v troch etapách - obdobie európskych a áziujských krajín pred prvou svetovou vojnou, obdobie prvej svetovej vojny a povojnové obdobie v USA. Seriál je akýmsi náučným sprievodcom dejepisu, pretože mladučký Indy sa stretáva s významnými osobnosťami akými boli - Zigmund Freud, Pablo Picasso, Jiddu Krišnamurti, Franz Kafka, Antonín Dvořák, George Gerschwin, Al Capone, ale aj pôvabná Matta Hari s ktorou mal mladý Indy pomer. Osobností bolo viacej, ale týchto som si najviac zapamätal. Keď som prvykrát videl tento seriál, tak vtedy bol pôvodne rozdelený po cca 45 minútach a každý diel ho začal a ukončil starý Indy v podaní herca Georgeho Halla, ktorý rozprával svoje zážitky z mladosti. Nakoniec ho George Lucas upravil a pôvodné 45 minútové diely pospájal a tak zpôvodných 33 dielov vzniklo 22 dielov. Urobilo sa to hlavne kvôli tomu, aby seriál bol atraktívnejší. Takže každý diel zachýtáva dve príbehy v jednej časti, ktoré aj tak trocha medzi sebou nadväzujú. V jednej časti si môžeme vidieť aj Harrisona Forda, ktorý rozpráva svoj príbeh svojmu indiánskemu priateľovi. Seriál môžem zhodnotiť ako dobrý, lebo viac-menej časti boli väčšinou výborné a niektoré boli až moc nudné. Ale aspoň mi to ako fanúšikovi Indiana Jonesa skrátilo chvíle na dlho očakávaný štvrtý diel. Tento seriál môžem každému len odporúčať, kto má rád dobrodružný žáner.

Kutil Tim na slovenský spôsob

Za posledné dva roky u nás komerčné televízie produkujú sitcomy ako huby po daždi. Medzi týchto obľúbených seriálov u mňa patrili Susedia, kde hrali Andy Kraus, Viki Raková, Peter Marcin, Zuzana Tlučková a Marta Sládečková. No, ale prišiel deň keď tento seriál skončil a títo herci sa rozišli a začali nové seriály - Panelák, Priateľky.... a posledný nový sitcom Kutyil. Práve tento seriál ma zaujal preto, lebo tam účinkujú Andy Kraus a Viki Raková, ktorých som mal u Susedoch najradšej. No ako som si naladil Joj-ku, tak som to po polhodine radšej prepol. Veru, nezaujalo ma to tak veľmi a pripadal som si, že seriál mi pripomína ukradnuté scenáre z jednej americkej komédie, ktorú pred desiatimi rokmi vysielali na českej Nove. Seriál bol známy pod názvom Domáci majster Tim (po česky Kutil Tim). Tie postavy u slovenského Kutyila mi pripomenuli kedysi veľmi úspešný seriál v naších končinách. Keby sa toto nakrúcalo v USA, tak by "František Lázslo" moc nepochodil. Čo vy nato?

O2 Jednotky pri prechode na Fér

Ako som pred pár dňami písal o tom, že, ak chce zákazník prejsť z O2 Jednotky (Prvý), O2 Nová Jednotka a Narovinu prejsť na O2 Fér, môže tak bez problémov urobiť s tým, že pre prvých zákazníkov O2 Jednotiek sa stráca výhoda volania do O2 za 2 Sk navždy. Mnohí títo zákazníci boli nespokojní, pretože keď im niečo raz sľúbili, že to bude navždy, tak by to malo aj platiť stále. Po mnohých negatívnych reakcií na diskusnom fóre O2 im vyšiel riaditeľ O2 - Juraj Šedivý v ústrety a oznámil, že O2 Jednotkári si budú môcť ponechať pri prechode na O2 Fér aj starú výhodu - volanie do O2 za 2 Sk/minútu navždy alebo si vyberú volanie do O2 po 3 minúte zadarmo. Táto voľba by mala byť reálne koncom septembra. Je to z tejto strany to O2 férove. Niektorí sú spokojní, ale niektorí zase nie, lebo si mysleli, že ak budú mať svoju výhodu 2Sk/minútu, tak že budú mať aj volanie po 3 minúte zadarmo. Podľa svojej potreby si ponechám túto starú výhodu, pretože nemusím dlho vykecávať. Z teto strany to považujem od O2 za férove.

O2 ponúka ponúka 4 Sk hovory za minútu, 2 Sk za SMS

Zhruba pred dvoma mesiacmi najmladší operátor Télefonica O2 urobil anketu medzi užívateľmi mobilných služieb, ktorí odpovedali na pár otázok ohľadom ich využívania, aké by si predstavovali ceny za hovory a jednotlivé služby. Asi 82% opýtaným vadilo, že ceny do iných sietí sú príliš vysoké, 70% vadilo, že ceny volania po minutí predplatených minút sú privysoké a 67% ľudí by si želalo rovnaké ceny do všetkých sietí bez ohľadu na čas. Okrem toho mnohým užívateľom vadí, že keď operátor už ponúka nekonečné volania do svojej sieti, tak vždy je v tom nejaký háčik a ten sa nachádza pod cenníkmi a text je "drobulinký", ďalej je to viazanosť na 2 roky a to vždy, ak si chce zobrať akciový telefón, ktorý by si ináč nezobrali.

O2 Fér - šitý na mieru pre tých, ktorí nechcú byť viazaní

Je to skutočne tak, stačí si pamätať len dve čísla a to 4 Sk za hovor/minúta a 2 Sk za SMS a to do všetkých sietí. A volanie do O2 siete po 3 minúte neplatíte. To je fakt skvelé. Zákazník si preto môže zvoliť, či bude používať O2 Fér ako predplatenku alebo paušál bez viazanosti. Okrem toho ponúka aj balíčky voľných minút do všetkých sietí alebo voľné minúty špeciálne len do siete O2 (cena fakt za kačku), 100 voľných SMS do všetkých sietí a 10 MB voľných dát na surfovanie po internete (tiež za super ceny). Tieto balíčky si stačí len aktivovať formou sms a po aktivácií vám bude odobratý z kreditu alebo pripočítaný na faktúre. Je to lákavé, že som z tohto osobne veľmi prekvapený. Ale vždy je všade nejaké to ale....

Prechod zo starých programov na O2 Fér

Terajší majitelia, ktorí vlastnia predplatené karty s programami O2 Jednotka (O2 Prvý), O2 nová Jednotka a O2 Narovinu môže bez problémov prejsť na túto tarifu. Stačí zavolať na linku 949, kde operátorovi nadiktujete číslo telefónu, z ktorého chcete prejsť na O2 Fér, ďalej PUK kód a meno užívateľa, na ktorého je SIM karta napísaná. Po hovore treba vypnúť telefón na pár minút a znova zapnúť. Potom už budete mať nový program. Žiadna SMS správa síce nepríde, že už ste prevedený na iný program, ale to nevadí. Najväčším kameňom úrazu na prechod na tento program ostáva pre majiteľov kariet s programom O2 Prvý. Po tomto prechode definitívne strácajú výhodu volania za 2 Sk/minútu do O2 navždy. Je to z tejto strany nefér, lebo od spustenia siete O2 im to bolo garantované, že im tento benefit ostane navždy. Minulý rok, keď niekto z majiteľov O2 Prvý chcel prejsť na paušál O2 Pre mňa, tak výhoda im ostala aj po tomto prechode. A preto dnes mnohým to prekáža prejsť na tento výhodný program. Nebyť tejto nedokonalosti, tak by to bolo super. Ostáva len na každého, kto sa rozhodne túto skvelú ponuku využiť s tým, že stratí ten starý benefit 2Sk/minútu navždy.

Je teda otázne, či O2 Fér bude stále existovať a nestane sa to, že za pár rokov zanikne a nahradí to niečím novým a už to nemusí byť také výhodne. Na druhej strane musí podotknúť, že O2 prišiel s niečím novým a mnohí dlho očakávali, kým niečo také prišlo ako je paušál bez viazanosti. Orange a T-Mobile si môžu brať z neho príklad. Možno aj po tejto ponuke sa ľady ešte viacej pohnú a páni z duopolu tiež ponúknu niečo nové a to hlavne pre užívateľov Prima a Easy kariet, lebo sa môže stať, že onedlho budú tieto predplatené služby mŕtvou záležitosťou. Držať sa skoro 10 rokov starých cien je "nemoderné".
Čo sa týka ponukou telefónov, tak s dotovaním O2 skončil. To však neznamená, že telefón si musíte kúpiť len za plnú cenu, ale môžete ho mať aj formou splátok, ktoré budete platiť po dobe 12 mesiacov. Tú však preplatíte, takže vždy sa oplatí zobrať si mobil za plnú cenu pre toho, kto nato má alebo sa jednoducho zmieriť s tým, že ak si to nemôžete kúpiť, tak môžete mať len na splátky. Treba s tým rátať. Veď aj splátková spoločnosť musí mať z niečoho zisk.

Pevný internet verzus mobilný internet

Na Slovensku máme nespočetné množstvo poskytovateľov internetu. Sú to buď poskytovatelia, ktorí majú pokrytie len vo väčších mestách alebo pokrytie vo väčšine území Slovenska. V niektorých mestách to môžu byť aj miestni provideri, ktorí ponúkajú pokrytie v celom meste alebo len lokálnu časť územia mesta, prípadne obce. Ja som sa sústredil hlavne na najväčších poskytovateľov ako sú:

T-Com, Chello, Orange a T-Mobile.


Pevný internet
Tento druh pripojenia poskytuje hlavne T-Com (poskytovateľ aj telefonických služieb), ktoré má najväčšie pokrytie na Slovensku. Poskytuje ho prostredníctvom technológie DSL. Ponúka štyri balíky pod názvom Turbo s rôznymi rýchlosťami sťahovania dát. Na rozdiel od Turba 1, (ktorý ponúka obmedzené množstvo dát a to do 2GB) ostatné ponúkajú neobmedzené množstvo dát. Rýchlosti sa pohybujú od 2Mbit/s do 12 Mbit/s v závislosti od toho, ktorý program použijete. Ďalším známym providerom je Chello (poskytovateľ aj digitálnych satelitných programov), ktorý poskytuje pripojenie internetu vo všetkých krajských a v niektorých okresných mestách. Ponúka ho prostredníctvom technológie káblového modemu. Posledným a najlepším poskytovateľom pevného pripojenia patrí jednoznačne Orange (najväčší mobilný operátor na Slovensku). Pokrytie ma hlavne v krajských mestách a v niektorých okresných mestách. Služba má názov Fibernet a poskytuje ho prostredníctvom optickej linky. Jeho rýchlosti majú lákavé čísla a to od 10 Mbit/s až do 70 Mbit/s a v budúcnosti sa budú tieto rýchlosti ešte zvyšovať. Optika má v tomto jasnú budúcnosť. Mnoho zákazníkov žijúcich na vidieku by si určite vybrala túto službu, lebo má aj prijateľné ceny. Faktom je, že Orange ho ponúka len vo väčších mestách, ale určite je jasným víťazom oproti T-Comu alebo Chellu.

Mobilný internet
U nás ho ponúkajú dvaja operátori a to Orange a T-Mobile. Orange ponúka mobilný internet prostredníctvom technológie 3G (HSDPA), ktorá pokrýva 60% územia Slovenska. Ponúka 3 balíky služieb, ktoré sú žiaľ s dátovým obmedzením a to od 1,5 GB u najnižšieho až do 1O GB u najvyššieho balíka. Rýchlosti sa tu pohybujú od 1,5 Mbit/s do 3,6 Mbit/s. Operátor nedávno avízoval zvýšenie rýchlosti začiatkom septembra tohto roka a to do 7,2 Mbit/s. So zvýšením rýchlosti by však podľa mňa mali ponúknuť aj nové balíky s vyšším objemom dát, lebo v takom programe ako je Internet Klasik s 2 GB dát sa mnú raz-dva. Veď uvidíme. Druhým poskytovateľom je T-Mobile. Taktiež ponúka 3G, ale pokrytie má len momentálne v Bratislave a v Trnave. Jeho hlavnou technológiou je Flash-OFDM, ktorá funguje prostredníctvom analógovej siete NMT s vyše 70% pokrytím územia Slovenska. Rýchlosti sa tu pohybujú od 512 kbit/s do 5,3 Mbit/s. Má podobné dátové obmedzenia ako Orange.


Porovnanie s pevným a mobilným internetom
Všetci títo internetoví poskytovatelia majú za cieľ získať čo najviac zákazníkov, či už na pevný alebo mobilný internet. Ja ako užívateľ internetu mám pevné pripojenie od T-Comu, ale aj mobilné pripojenie od Orangeu. Mal som tú možnosť, že som si vyskúšal jedno s druhým a môj záver je taký treba porovnávať mobilný internet s pevným internetom, pretože u mňa ma mobilný internet dosť sklamal a mnohí mi dajú určite za pravdu. Oproti pevným pripojeniam má kolísavú rýchlosť, dlhú odozvu, náhodné odpojenie od siete a to dôležité - dátové obmedzenie. To sú podľa mňa hlavné nedostatky tohto pripojenia. Pevný internet však ponúka lepšie podmienky a to pokrytie, garantovanú rýchlosť (ale aj tú je dakedy rýchlosť kolísavá) a hlavne neobmedzený prenos dát. Mobilní operátori, (hlavne Orange) však pri získaní zákazníka presviedčajú, že aký je ich internet výhodnejší. Pri 3G teste národa (od Orangeu) bolo evidentne vidieť, že tento operátor chcel hlavne také odpovede, ktoré chceli vidieť a to len vo svoj prospech. Určite ma nepresvedčia, že ma dátovo neobmedzujú (pravda, že po prekročení budem platiť niečo navyše alebo si predplatim o niekoľko GB dát navyše za nižšiu cenu, čo je koniec koncom na konečnej faktúre dosť vysoké), že mi skvelo ich internet plnohodnotne nahradí pevné pripojenie, že mi bude fungovať stabilne a rýchlo, že je porovnateľný s pevným internetom a že je "trojka viac ako štvorka". Pri výbere pripojenia si zákazník musí zvážiť výber, či chce používať internet doma, alebo aj inde a či chce sťahovať neobmedzene. Myslím si, že keby dátové limity pri mobilnom pripojení boli u týchto operátorov boli aspoň 5 GB za dobrú cenu ,to by stačilo pri sťahovaní mp3, prezeranie si videí, po prípade počúvanie internetových rádií. Tých 1,5 a 2GB za 500 korún je to drahá záležitosť. Veľa peňazí za málo muziky sa už u Orangeu a T-Mobilu neoplatí. Na druhej strane je však mobilný internet výhodný pre tých, ktorí potrebujú mať internet so sebou. Využijú ho hlavne študenti alebo obchodní zástupcovia, ktorí často cestujú a potrebujú mať internet po ruke. Nechcem stále dávať mínusy mobilným operátorom, ale toto je fakt, že ak chcú získať zákazníkov v tomto smere, musia ponúknuť prijateľný balík dát za prijateľnú cenu. Je len na zákazníkov, čo sa rozhodnú zobrať.